Najväčší rozdiel je medzi nováčikmi a skúsenými vodičmi
Samotný základ tejto úvahy dáva zmysel. Pri aute s manuálnou prevodovkou musí vodič vykonávať viac úkonov. Podľa rýchlosti, otáčok motora, stúpania či potreby zrýchliť vyberá vhodný prevodový stupeň, ovláda spojku a koordinuje ju s plynom.
Najmä kým sa tieto činnosti nestanú rutinou, predstavujú pomerne komplexnú psychomotorickú úlohu. Výskum Davida Shinara a jeho kolegov publikovaný už v roku 1998 ukázal, že manuálne radenie vyžaduje od neskúsených vodičov toľko pozornosti, že dokonca zhoršovalo ich schopnosť registrovať dopravné značky. Pri skúsených vodičoch už výskumníci medzi manuálom a automatom podobný rozdiel nezistili.
To zároveň naznačuje dôležitú vec. Skúsený vodič už nad každým preradením vedome nerozmýšľa. Mozog si celý postup do veľkej miery zautomatizuje, podobne ako chôdzu, písanie na klávesnici či jazdu na bicykli.
Pri motocykloch sú rozdiely ešte výraznejšie
Profesor Ryutu Kawashimu z japonskej univerzity Tóhoku, známy výskumom mozgu a spoluprácou na sérii hier Brain Age od Nintenda v roku 2014 publikoval s kolegami výskum, v ktorom 22 mužov vo veku približne 42 až 56 rokov rozdelili do dvoch skupín. Časť respondentov sa po najmenej desaťročnej prestávke vrátila k pravidelnej jazde na motocykli. Po dvoch mesiacoch výskumníci zaznamenali zlepšenie niektorých schopností súvisiacich s priestorovým vnímaním oproti kontrolnej skupine.
Ďalšia Kawashimova práca sledovala mozgovú aktivitu 16 motocyklistov priamo počas jazdy. Výskumníci zistili vyššiu aktivitu dorsolaterálnej prefrontálnej kôry pri jazde na veľkom motocykli než na skútri s automatom. Práve táto oblasť súvisí okrem iného s rozhodovaním, pozornosťou a zvládaním komplexných úloh.
Čím viac aktívnych rozhodnutí a koordinácie od človeka ovládanie stroja vyžaduje, tým viac kognitívnych procesov pri tom môže zamestnávať. Z toho však ešte nemôžeme urobiť záver, že manuál chráni pred demenciou alebo že vodičom automatov niektoré časti mozgu postupne zakrpatejú.
Manuál z vás Einsteina neurobí, mozog však rozhodne nezaháľa
Zaujímavý výsledok priniesol aj malý americký výskum s desiatimi mladými vodičmi s ADHD. Pri simulovanej jazde s manuálnou prevodovkou uvádzali vyššiu pozornosť a podľa výsledkov simulátora jazdili bezpečnejšie než s automatom.
Najpresnejší záver preto znie, že manuál môže počas jazdy zamestnávať viac kognitívnych a motorických procesov než automat, no dôkaz, že jazda na automate spôsobuje úpadok alebo „zakrpatenie“ mozgu, zatiaľ nie je.
Obrázok na titulku nie je reálna fotografia, ale počítačom vytvorená ilustrácia.
