Hustejší olej neznamená automaticky lepšie mazanie
Najväčší omyl vzniká v momente, keď si niekto zamieňa pojmy „hustejší“ a „lepšie mažúci“. Inžinieri nehľadajú najhustejší olej, ale správnu viskozitu pre konkrétny motor, jeho zaťaženie, otáčky a teplotné podmienky. Práve preto neplatí jednoduchá rovnica, že viac hustoty automaticky znamená viac ochrany. Ak olej kladie priveľký odpor, motor ho po štarte nedostane tam, kde ho potrebuje najrýchlejšie.
Zároveň platí, že prvé číslo pred písmenom W hovorí o správaní oleja za studena, nie o tom, aký „vodový“ bude po zahriatí. Čím nižšie číslo pred W, tým rýchlejšie olej tečie pri štarte. Druhé číslo označuje viskozitu pri prevádzkovej teplote.
Prečo má riedky olej navrch pri studenom štarte?
Motor nedostáva najviac zabrať na diaľnici po hodine jazdy, ale v prvých sekundách po štarte. Práve vtedy rozhoduje, ako rýchlo olej obehne mazacie kanály, dostane sa k ložiskám, vačkám či turbu a vytvorí ochranný film. Mobil uvádza, že redšie oleje pri nízkych teplotách tečú lepšie, rýchlejšie sa dostanú ku komponentom a poskytujú rýchlejšiu ochranu proti opotrebeniu. Valvoline zároveň upozorňuje, že príliš hustý olej v chlade brzdí prietok a môže zabrániť správnemu mazaniu. To znamená, že neprimerane hustým olejom si akurát tak koledujete o pridretie valcov.
Práve preto dávajú 0W oleje zmysel. Castrol píše, že 0W-20 dokáže v zime rýchlo obehnúť motor po rannom štarte, no po zahriatí stále pracuje v predpísanej horúcej triede. Kto v mrazivom období naleje do motora neprimerane hustý olej v mylnej domnienke, že „hustejší olej lepšie maže“, v skutočnosti riskuje pomalší nábeh mazania práve v tej najkritickejšej chvíli.
Moderné motory kašlú na otrepané garážové poučky
Debata o lepšom mazaní hustejších olejov by možno ešte dávala zmysel v časoch starých agregátov, ktoré rátali s výrazne väčšími vôľami, inými kanálmi aj inou kvalitou základových olejov. Lenže dnešné motory sú navrhnuté úplne inak.
Mobil priamo píše, že moderné menšie motory s tesnejšími vôľami automobilky konštruujú pre 0W-20 a 0W-16 a že tieto nízkoviskózne oleje tečú po štarte rýchlejšie než oleje s vyššou viskozitou.
Castrol dopĺňa, že dnešné motory majú menšie a tenšie olejové kanály, cez ktoré musia nižšie viskozity prúdiť rýchlo a efektívne.
Stačí sa pozrieť do manuálov moderných áut. Toyota v prípade Corolly uvádza, že 0W-8 predstavuje najlepšiu voľbu pre studené štarty a nízku spotrebu aj v chladnom počasí. Ak 0W-8 nie je k dispozícii, pripúšťa použitie 0W-16. To už nie je marketingový výmysel olejárov, ale odporúčanie priamo od výrobcu, ktorý auto skonštruoval a presne vie, s akým olejom bude najlepšie fungovať.
Čo ukazuje letecký priemysel?
Letecký priemysel v podstate vždy predpovedal budúcnosť toho automobilového. Práve v leteckom priemysle už dlho motorový olej v podstate funguje len ako „chladiace médium“. FAA uvádza, že olej môže zabezpečiť až polovicu celkového chladenia motora. To jasne ukazuje, že olej v extrémne namáhaných spaľovacích motoroch neplní len mazaciu úlohu, ale odvádza aj obrovské množstvo tepla. Shell zároveň píše, že nízkoviskózne letecké oleje majú veľmi dobrú priechodnosť pri nízkych teplotách. To znamená, že aj letectvo potvrdzuje dôležitosť viskozity, na ktorú bol motor skonštruovaný, než slepú vieru v čo najväčšiu hustotu.
Riedke oleje nie sú zlo. Zlo je ignorovať predpis výrobcu
Nie, riedke oleje nie sú zlo a hustejšie oleje automaticky neznamenajú lepšie mazanie. V moderných motoroch paradoxne mažú ešte horšie práve preto, že po studenom štarte tečú pomalšie, kladú väčší odpor a motor ich nedostane tak rýchlo na kritické miesta.
Rozhodujúce nie sú garážové povery, ale to, čo pre konkrétny agregát navrhol výrobca. Ak manuál odporúča 0W-20, 0W-16 alebo dokonca 0W-8, experimentovanie s hustejším olejom neznamená „dopriať autu niečo lepšie“, ale skôr zbytočné riziko.
Obrázok na titulku nie je reálna fotografia, ale počítačom vytvorená ilustrácia.
