Takmer každé väčšie európske mesto má problémy s hustotou dopravy. Veľmi veľa ľudí denne trávi minúty až hodiny v dopravných zápchach. Zbytočne zabitý čas znižuje kvalitu života a na niektorých miestach sa stáva veľkým problémom. Prečo však na cestách namiesto jazdy často stojíme? Sedliacky rozum velí úplne jednoducho. Cesty kapacitne nestačia a teda musíme ich rozšíriť, prípadne postaviť nové.

Zvyšovanie počtu jazdných pruhov pomôže len na krátky čas.

Dané riešenie však nemusí z dlhodobého hľadiska priniesť želaný efekt. V tomto prípade funguje zákon preťaženia diaľnic, ktorý definoval už v roku 1962 odborník na dopravu Anthony Downs. Zákon hovorí o tom, že zaťaženie mestských alebo prímestských diaľnic a rýchlostných ciest bude stúpať, kým nedosiahne maximum.

 

V preklade to znamená, že ak zvýšime kapacitu ciest a diaľnic, zvýši sa aj objem dopravy. Dokazuje to aj americká štúdia z roku 2009. Otvorenie novej diaľnice situáciu zlepší. Ale len na krátku dobu. Prijateľnejšia dopravná situácia povedie k tomu, že viac ľudí začne jazdiť autom po exponovaných úsekoch práve preto, lebo sa nezdržia v zápchach. Takéto rozhodnutia však časom povedú k  ďalšiemu napĺňaniu diaľnic.

 

Spätný proces je však veľmi nároční. Ľudia svoje autá v prospech hromadnej dopravy opúšťajú len veľmi ťažko. Ďalšou možnosťou je naplnenie kapacít automobilov. Sami si môžete všimnúť, že v špičkách je v drvivej väčšine áut jeden človek.

Veľa ľudí nevie jazdiť v kolóne. Pridávanie a prudké brzdenie im cestu neskráti, skôr naopak. V takýchto situáciách musíme jazdiť čo najviac plynulo.

Na Slovensku má zo subjektívneho hľadiska najväčší problém s dopravou Bratislava.

Hustota premávky však nie je jediným faktorom, prečo často stojíme v kolónach. Bohužiaľ, dopravné nehody, ktoré zablokujú celú šírku diaľnice obmedzíme len veľmi ťažko. Museli by sme vylúčiť ľudský faktor. Ten je však zodpovedný aj za oveľa zvláštnejšiu príčinu kolón.

 

Za mnohé naše zastavenia na plnej diaľnici môže niekto, kto kilometre pred nami nedokáže jazdiť plynulo. Áno, prudké brzdenie a pridávanie je zodpovedné za spomaľovanie premávky. V kolónach by sme mali jazdiť čo najviac plynulo s dostatočnými rozostupmi. Vo chvíli, keď pred máme pred sebou málo miesta a vozidlo idúce pred nami zabrzdí, musíme to urobiť aj my. Často však s väčšou intenzitou. Ak auto za nami taktiež nemá dosť miesta, musí brzdiť ešte silnejšie. Následne sa táto vlna šíri radom vozidiel a v určitom okamihu dôjde k úplnému zastaveniu áut. Tento efekt si môžete všimnúť v priloženom videu, kde prebieha test japonských vedcov. Skupina vodičov mala jazdiť konštantnou rýchlosťou 30 km/h a udržiavať správne odstupy. Po krátkej chvíli však plynulosť úplne skolabovala.

Jazdu navyše narúšajú aj vodiči, ktorí nedodržiavajú maximálnu alebo minimálnu povolenú rýchlosť. Rovnaký efekt má aj zvedavosť, ktorá núti ľudí spomaľovať pri miestach nehôd a skúmať, čo sa stalo. Ignorovanie striedavého zlučovania jazdných pruhov, tzv. zipsovania, taktiež prispieva k spomaľovaniu premávky a tvorbe kolón.

 

Zvyšovanie kapacít diaľnic teda z dlhodobého hľadiska nepovedie k znižovaniu tvorby kolón. Nové cesty budú mať za následok vyšší počet áut. Na ťahu sú teda autoškoly, ktoré by mali ľudí učiť ako jazdiť na preplnených cestách. Možno ešte väčšie možnosti majú v rukách mestá, ktoré by mali vytvoriť kvalitnú hromadnú dopravu a všetkými možnosťami vodičov motivovať k tomu, aby sa z nich stali cestujúci.

 

Zdroj: trb.org, nber.org, iop.org, sme.sk, trend.sk, autoblog.com

Prečítajte si aj: Dostavba D1 pri Bratislave bude náročná. Dočkáme sa jej?