Test Toyota Corolla 2.0 hybrid TS: čo ešte o sebe prezradí?

Toyota Corolla je bestseller. O tom niet pochýb. Ide o jedno z najpredávanejších áut na svete, ak teda zrátame všetky karosárske verzie (sedan, hatchback aj kombi). No a práve karoséria kombi bola v našich končinách donedávna mimoriadne obľúbená, kým ju nepredbehli rôzne SUV a crossovery.

Ale späť ku Corolle TS. Tá je v ponuke len s hybridnými motormi, a aj napriek tomu, že nie je k dispozícii diesel či bežný spaľovák bez elektrifikácie, aj tak sa u nás predáva dobre. Zákazníci jednoducho prišli na to, že hybridný systém má svoje nesporné výhody. O tom ale neskôr.

Dizajn predbehol dobu

Rád by som sa vyjadril pár slovami aj k dizajnu. Keď si uvedomím, že s minimálnymi zmenami je tu od roku 2018 (u nás od 2019), tak musím uznať, že návrhári predbehli dobu. Ak by totiž Corollu predstavili dnes ako novinku, asi málokto by povedal, že tie tvary potrebujú zmenu, či sú nebodaj zastaralé.

Vďačí za to aj ostrým linkám, ktoré sú dnes v móde a mám pocit, že asi ani nikdy z módy nevyšli. Mne osobne sa práve takéto hrany páčia, preto aj Corollu musím umiestniť do kategórie áut, pri ktorých by som s jej dizajnom exteriéru nemal žiaden problém.

Testované auto malo výbavu GR Sport, teda športovejšie ladený charakter. Dostanete spolu s ňou napríklad dvojfarebné lakovanie s čiernou strechou alebo trocha odlišnú mriežku chladiča, veľké zmeny však v porovnaní s bežnou verziou nečakajte. Niekto je za to rád, iný by naopak prijal viac odlišností. Mne to toľko nevadí.

Stále ten asistent diaľkových svetiel

Čo ale budem kritizovať, je asistent diaľkových svetiel. Netuším, či sa nedá nastaviŤ lepšie, alebo takto chce značka prinútiť zákazníkov, aby prešli až na verziu s matrix LED, to netuším. Ale rovnako, ako na všetkých iných modeloch, tak aj v tejto Corolle som systém nechal zapnutý prvú nočnú jazdu, po pár kilometroch ho vypol a viac neaktivoval. Reaguje neskoro na vypnutie diaľkového režimu, naopak mu zas dlho trvá, kým ich zapne. Sem tam zabliká oproti idúcemu vodičovi, ktorý netuší, či ho na niečo upozorňujem, alebo nie.

Pritom stretávací režime je vážne výborný, osvetľuje celú cestu rovnomerne bez tmavých miest a veľmi dobre osvetlí aj krajnicu. Diaľkový režim už trocha zaostáva, ale stále je to vrámci triedy veľmi dobré. Určite ale odporúčam každému majiteľovi, aby si pri neobsadenom vozidle znížil manuálne sklon svetlometov na prvú pozíciu. Vždy mi každá testovaná Toyota svietila príliš vysoko a občas mi niekto aj blikol. Tiež si všimám, že dosť veľa áut, ktoré ma v noci oslnia, je nemalá časť práve niektorý z modelov Toyoty.

Podvozok funguje aj na najväčších diskoch

Výbava GR Sport jazdí na 18-palcových diskoch, ja som ich mal aj na testovanom aute so zimnými pneumatikami s rozmermi 225/40 R18. Bral by som menší priemer, pokojne aj 16-palcové, ale nie kvôli komfortu. Ten je aj napriek nižšiemu profilovému číslu vynikajúci a ani na horšom povrchu s týmto dvojlitrom nemáte problém s odskakujúcim zadkom vďaka viacprvkovej zadnej náprave. Menšie disky by som volil na zimu kvôli menšiemu riziku, že ich niekde oškriete. Dizajn novinárskeho auta však bol prvoradý, preto chápem toto obutie.

Veľký kufor a rezerva v základe

Keď je kombi Corolly propagované ako jedno z najpriestrannejších áut v segmente, tak to bude myslené určite kufrom. Má 581 litrov s dvojlitrom a až 596 pri 1.8 hybrid. Ak ale kufor otvoríte, môže sa vám zdať, že tu tie litre trocha chýbajú. Je to dané väčšími kapsami na bokoch, alebo aj veľkým priestorom nad rezervným kolesom. To je tu mimochodom v absolútnom základe a za to patrí Toyote veľký palec hore. Mimochodom, so sklopenými sedadlami som odviezol dvojmetrový matrac takmer úplne vyrovnaný. Ak by som sa uskromnil a posunul sedadlo vodiča a spolujazdca dopredu, tak by sa tam zmestil bez ohýbania.

Zaujímavosťou je clonka na piatych dverách. Kryje batožinový priestor tam, kde pri zatvorenom kufri už nedosiahne sťahovateľná roletka. Pre niekoho zbytočnosť, za mňa super nápad, keďže na mnohých kombíkoch je do kufra trocha vidieť práve medzerou medzi výplňou na veku a roletkou.

Veľmi dobré sedadlá

Poďme do interiéru. Mám 180 cm a ak si sedadlo vodiča nastavím podľa seba, vzadu som sa za seba posadil bez problémov. Pred nohami mi stále zostávalo asi 15 až 20 cm priestoru. Zadné sedadlá ale potešia nielen miestom. Vo verzii GR Sport a Executive sú podľa značky športové, bude vám ale stačiť vedieť, že majú lepšie bočné vedenie. Dôležité tiež je, že nikde netlačia, nelietal som v nich a jediné, čo mi chýbalo, bola výsuvná opierka pod stehnami. To by som ale asi chcel v tejto triede príliš, takže na sedadlá sa sťažovať pravdepodobne nebudete.

Škoda len, že si viac pozornosti nezaslúžil aj displej pred vodičom. Niekomu bude stačiť, ale ak už dnes máme v iných autách možnosť zobraziť navigáciu na celú plochu, čo výrazne zjednoduší napríklad jazdu v cudzom meste, tak tu vám Corolla ukáže len šípky. Máte k dispozícii tri zobrazenia rôznych údajov, jedny naľavo, druhé v strede a tretie napravo. Bral by som možno ešte teplotu oleja.

Stredový displej je bez výhrad. Má dobré rozlíšenie, a aj keď niekomu z môjho okolia sa zdal umiestnený až príliš vysoko, tak to bolo len nesprávnym nastavením sedadla. Ak si nastavím výšku sedadla správne, horná hrana displeja presne končí s prechodom medzi palubnou doskou a spodnou hranou skla. Takže žiaden problém.

Páčia sa mi tiež kolískové prepínače na výhrev sedadiel. Je to oldschool, ale za to funkčný, hlavne v zime pri mínus 10, keď dotykový displej len nabieha. Za mňa je toto riešenie v tejto triede absolútne postačujúce. Možno by mohli byť trocha bližšie pri sebe, ale zas medzi nimi je priestor na bezdrôtové nabíjanie telefónu, ktorý tak nemá vodič na očiach a nerozptyľuje ho.

Stále možnosť prepnúť na obyčajný tempomat

Zadná kamera nemá dostatočné rozlíšenie a v noci som ju vôbec nevyužíval, úplne mi postačovali parkovacie senzory. Chýbal mi aj ostrekovač na nej. Na Toyote sa mi vždy páči, že si viem okrem adaptívneho zvoliť aj bežný tempomat. To je niečo, čo má dnes už málokto a mne ako vodičovi jazdiacemu čo najviac plynulo sa s adaptívnym tempomatom jazdí vážne zle. Takže opäť palec hore.

Samozrejmosťou je množstvo asistentov, ktoré si môžete vypnúť aj cez menu v displeji pred vodičom. Je to trocha krkolomnejšie, ale dá sa to. Upozornenie na prekročenie rýchlosti som však nevypínal, neotravovalo ma tak veľmi, ako v iných autách.

Dynamika vám chýbať nebude

Poďme k hybridnému pohonu. Tentokrát som mal k dispozícii silnejšiu verziu, teda dvojliter s elektromotor a celkovým systémovým výkonom 131 kW (178 koní). To nie je málo a naznačuje to aj moje obľúbené pružné zrýchlenie z 80 na 120 km/h, ktoré skončilo s výsledkom 5,6 sekundy. To je na rodinné kombi super údaj. Bolo pritom jedno, či som jazdil v režime Eco alebo Sport, rozdiel v jednej desatine sekundy bol skôr spôsobený odchýlkou merania. Čiže, aj keď sa vám bude zdať auto pomalé, nie je to tak.

Dynamika je pomerne slušná. A čo spotreba? Toyota píše priemer 4,8 l/100 km, mne sa náš okruh v zimnom období podarilo zvládnuť za 5,1 l/100 km. To je približne o pol litra viac, ako v lete s predchádzajúcou Corollou, tiež s dvojlitrom. V zime jednoducho budete jazdiť za viac aj pri dlhšej trase, nielen pri krátkych trasách po meste a okolí.

Veľký vplyv na to má aj kúrenie. Ak vonku svieti slnko a kúrenie necháte vypnuté, auto sa zohreje po približne 2 km a už po kilometri vypína spaľovák. Ak ale pôjdete s kúrením, na prevádzkovú teplotu sa podľa bargrafu dostanete až za približne 4 km (ak je vonku tesne nad 0). A aj pri zastavení na semafore sa štvorvalec občas naštartuje.

Pri mnohých jazdách len rekuperujete

Rekuperácia tu funguje jednoducho a intuitívne, čím idete rýchlejšie, tým je po pustení pedálu akcelerátora intenzívnejšia. Nie však natoľko, aby sa museli rozsvietiť aj brzdové svetlá. Takmer pri všetkých bežných jazdných scenároch postačí potom len silnejšia rekuperácia pri prvotnom stláčaní brzdového pedálu, pri defenzívnej jazde sa do práce zapoja aj kotúčové brzdy len málokedy. S nimi auto len dobrzďuje na 0, prišom tesne pred zastavením už rekuperácia nefunguje.

Čo ma prekvapilo, je fakt, že už pri dlhšom rekuperovaní, približne po 20 sekundách sa mi aktivoval aj spaľovací motor, aby využil svoj brzdný moment. Pritom som nedosiahol ani maximálnu silu rekuperácie podľa bargrafu na displeji, možno len systém prediktívne uvažoval, že klesanie bude ešte výraznejšie. Nebolo to ani nabitým akumulátorom, v tom momente mi do plna zostávali 2 dieliky z celkových 8. Mimochodom, doplna som batériu nenabil ani pri zjazde z Pezinskej Baby, na menej ako 2 paličky z 8 som ju tiež nevybil.

O prevodovke e-CVT asi nemá zmysel písť, opakoval by som to, čo píšem v každom teste Toyoty s touto technikou. V skratke... nejde o klasické CVT s plynule meniteľným prevodom, je to štvorhriadeľová prevodovka, na ktorej sú namontované generátor, elektromotor, planetové súkolesie a olejové čerpadlo. Spaľovák tak môže zároveň nabíjať batériu aj poháňať vozidlo, či len jedno alebo druhé. Je to veľmi odolná prevodovka, ktorá funguje bez problémov.

Záver

Toyota Corolla už nemusí nič dokazovať, dokázala to už dávno. Patrí k najpredávanejším autám globálne, využívajú ju taxikári pri tých najhorších možných jazdných situáciach (vodiči, čo väčšinou jazdiť nevedia) a ona stále jazdí a jazdí. A aktuálne majú díleri na sklade vozidlá aj za akciové ceny, takže si môžete hybridnú 1.8 v kombíku kúpiť už od 25 tisíc eur. A s ňou budete mať ešte o chlp lepšiu spotrebu. Ako by povedal nemecký génius Horst Fuchs: „A to se vyplatí!“