Čelné sklo je jednou z najcitlivejších a najčastejšie poškodených častí osobných áut. Má veľkú plochu a je relatívne nízko nad cestou. Nákladné autá tento problém prakticky nepoznajú. Snáď každý z vás má skúsenosť s rozbitým čelným sklom. Keďže kamienkom na cestách sa nevyhneme, poškodené predné okná budú motoristov trápiť ešte dlho. No motoristov, ktorí majú zaplatené povinné zmluvné poistenie PZP, celé roky trápili aj poisťovne. Niektoré viac, iné menej. A nielen tie, ale aj nejednotný výklad zákona a teda povinností poisťovní. No to je už dva roky minulosť. Najvyšší súd SR totiž ešte v októbri 2014 zaujal v tejto veci jednoznačné stanovisko v prospech poisteného. Keďže sa stále stretávam s obavami a neznalosťou, nasledovné riadky vám celú situáciu vysvetlia. Poisťovne musia z PZP preplatiť rozbité čelné sklo.

Ak kameň, alebo iný predmet idúceho vozidla poškodil čelné sklo, túto udalosť musí poisťovňa uznať a vyriešiť v prospech poškodeného aj v rámci poistenia PZP. Rozhodol tak najvyšší súd SR ešte v roku 2014.

Najvyšší súd SR rozhodol v prospech poistnených

Ak vám kameň, alebo iný predmet idúceho vozidla poškodil čelné sklo, už sa nemusíte s poisťovňou hádať o tom, či vám škodu uhradí. Túto udalosť musí poisťovňa uznať a vyriešiť v prospech poškodeného. Rozhodol tak najvyšší súd SR. K tejto problematike vydal ešte pred dvoma rokmi stanovisko (10/2014), v ktorom uvádza: „Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom, alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla, je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť“.

Poisťovne argumentovali, že vymrštenie kamena nemá pôvod v prevádzke vozidla


Poisťovne v nedávnej minulosti argumentovali tým, že odskočenie kameňa alebo iného predmetu spod kolies motorového vozidla, nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla škodcu. Rozhodnutia slovenských súdov v tejto otázke boli rôzne, keďže neexistoval jednotný právny výklad. Podľa poisťovní vraj nebolo možné preukázať príčinnú súvislosť, že kameň, prípadne iný predmet, ktorý poškodil čelné sklo, bol vymrštený práve spod kolies konkrétneho vozidla škodcu, a ak by aj, nemá takto spôsobená škoda svoj pôvod v prevádzke vozidla. Za takto spôsobenú škodu teda nemohol zodpovedať prevádzkovateľ, nakoľko vymrštenie kameňa za týchto podmienok nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke vozidla. Preto sa naň nevzťahovala ani objektívna zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla. Z uvedených dôvodov takmer všetky poisťovne zamietali tieto škodové udalosti a takisto súdy v týchto prípadoch rozhodovali nejednotne.

V súčasnosti už vodiči na poškodené čelné sklo nemusia doplácať z vlastného vrecka. Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (pri ktorých liberácia vôbec nie je možná), považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky. Za takú okolnosť sa považuje napríklad zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky či iné nedostatky materiálu (a to aj skryté), ale aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča či iných osôb použitých pri prevádzkovaní dopravy.
 

Motorové vozidlo je v prevádzke aj vtedy, keď stojí, ale v chode je motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava na jazdu a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na údržbu vozidla. Už samo uvedenie motora do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu alebo nie, či sa to stálo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzkovateľ alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky alebo vady materiálu, a to aj nespoznateľné.

Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t. j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu.

zdroj: TopPravo.sk