Existujú dva spôsoby, ako to spraviť (ak ostaneme pri zadných senzoroch). Prvým je inštalácia originálnej sady a v takom prípade môžete skúsiť hľadať ideálne podobné auto na vrakovisku, vymontovať z neho kabeláž a následne ju implementovať do svojho vozidla (a ešte k tomu je vo väčšine prípadov nutná aj kódovacia časť do riadiacej jednotky).
V sade je všetko, čo potrebujete.
Jednoduchší a lacnejší je druhý spôsob
Druhý spôsob možno nevyzerá na aute až tak elegantne (aj keď je to otázka vkusu), ale zato je jednoduchší a tiež finančne zaujímavejší. Osobne som si vybral z ponuky AutoKelly tú najjednoduchšiu sadu, ktorá obsahuje senzory do zadného nárazníka, kabeláž a akustickú signalizáciu. V tomto prípade som nemusel ťahať žiadnu kabeláž do prednej časti vozidla, kde by som umiestnil displej. Tu išlo o jediné, len aby to pri priblížení k prekážke pípalo. Ušetril som tak čas a nervy, ktoré by som určite mal, ak by som musel rozoberať aj časti interiéru.
Celý proces sa dá zvládnuť aj doma pred bytovkou, v mnohých prípadoch nemusíte dávať dole ani zadný nárazník. To bol aj môj prípad. Najskôr som si nameral a na nárazník nakreslil body, kde budem vŕtať diery pre samotné snímače. Pozrite sa vždy do návodu, každý výrobca to môže mať odlišné a aby systém fungoval správne (teda nehlásil falošné prekážky), je ho treba dodržať. V horizontálnej rovine som si najprv zmeral stred auta, od neho sa posunul ku krajom a o chvíľu som mal poznačené body, ako ďaleko od seba budú jednotlivé senzory.
Horizontálne meranie je jednoduché. Treba si dobre zmerať stred auta a zvyšok je ľahký.
Pozor na meranie
Trocha komplikovanejšie je to vo vertikálnej rovine. Výrobca odporúča minimálnu výšku 50 cm nad povrchom. Ak si nameriate niektorý bod, ideálne je ďalej brať ako mierku práve ten, keďže auto nemusí stáť na úplne rovnom povrchu. Začal som vľavo a pre istotu som nameral stred snímača do výšky 53 cm nad zemou (má priemer 2 cm) a od neho som si podľa poznačených bodov na karosérii vyberal rovnakú výšku aj zvyšných troch senzorov. Vyššie som už ísť nemohol, v rohoch som mal totiž lišty nárazníka, do ktorých som v mojom prípade snímače dávať nechcel.
Vertikálne meranie môže skomplikovať rovina, na ktorej auto stojí. Na čiernych snímačoch si potom veľmi ľahko všimnete, že nie sú v rovine. Treba to dobre namerať.
Predtým, než začnete s priloženým vrtákom a dierovkou vŕtať do nárazníka, mal by som pre vás dve dobré rady. Ak nedávate dole nárazník, zistite si, či sa pri vŕtaní nedostanete až na karosériu, alebo či nepoškodíte hadičku, prípadne inú kabeláž, ktorá by v tých miestach mohla viesť. A druhá vec... Použite najprv menší vrták, ktorým spravíte malú dierku a až následne vŕtajte správny priemer pre senzory. V zásade by vám mohol stačiť aj obyčajný elektrický skrutkovač, keďže plastový nárazník je častokrát tenký.
Niektoré autá majú hrubší plast, iné tenší. V mojom prípade bol až nadmieru hrubý, čo som naozaj nečakal.
Označenie snímačov má svoj zmysel
Keď už som mal vyvŕtané všetky štyri diery, začal som snímače podľa označenia (A, B, C a D) postupne montovať zľava doprava do dier. V mojom prípade asi rozloženie nemá až taký vplyv na funkčnosť, ak by ste mali sadu s displejom, tam už je to dôležité (displej by vám ukazoval prekážku na nesprávnom). Nezabudnite tiež na orientáciu, je na nich napísané, ktorou časťou majú smerovať dohora.
Označenie káblov treba dodržať, i keď dôležitejšie je to skôr pri sade s obrazovkou.
Nájdite si tiež nejakú prechodku medzi exteriérom a interiérom. Väčšinou sa vzadu vždy nejaká nachádza, mne sa ju podarilo objaviť na vodičovej strane, našťastie sú káble dosť dlhé. Prechodku som jemne narezal, káble cez ňu prestrčil a následne ju ešte trocha zalepil páskou. Silikón neodporúčam, ak raz budete z nejakého dôvodu dávať dole nárazník a ťahať za káble, budete ju musieť rezať. Pri rozoberaní interiéru tiež odporúčam nejakú sadu s plastovými nadstavcami, dosť to pomôže.
Takýto malý oranžový pomocník je to najlepšie, čo si na rozoberanie interiéru môžete kúpiť. Odporúčam.
Napájanie zo spiatočkového svetla
V interiéri som si už len našiel správne miesto na umiestnenie riadiacej jednotky, zapojil káble od senzorov a odmontoval päticu pre koncové svetlo. Cez rýchlospojky som pripojil mínusový čierny kábel na mínusový od svetla a plusový červený na plusový k spiatočkovému svetlu. Celý systém tak „oživíte“ v momente, keď zaradíte R.
Prechodku som si najprv vybral a až po nameraní do nej rezal.
Žiadne spájkovanie ani cínovanie. S takýmito rýchlospojkami je inštalácia sady naozaj jednoduchá.
Poslednú časť montáže, teda umiestnenie zvukovej signalizácie, odporúčam nepodceniť. Malú krabičku som najprv nechal pri rezerve, ale po naštartovaní mi zvuk prišiel dosť tlmený, skrátka signalizáciu nebolo dosť dobre počuť. Tak som ju umiestnil priamo do batožinového priestoru tak, aby mi neprekážala, ale stále bola v otvorenom priestore. V tomto momente to nechám na vás, pretože silu zvuku bude každý vnímať inak a navyše je nutné brať do úvahy špecifiká každého konkrétneho auta.
Hotovo. Pípa to, všetko je správne nainštalované a ďalšie škrabance snáď už nevzniknú.
V tomto momente je montáž dokončená, takže ďalšie škrabance by našim pričinením už nemali pribúdať. Mal by som ale dodať, že pri parkovaní je rozumné približovať sa k prekážke pomalšie. Nie všetky senzory totiž reagujú rovnako rýchlo. V niektorých návodoch sa dočítate aj o tom, že ich môžete prelakovať do farby vozidla, ale osobne by som bol radšej opatrný, nerád by tom tým seznory znehodnotil. V mnohých modeloch ich nelakovali ani automobilky, takže ich čierny povrch mi v zásade nevadí.
