V autách sa čím ďalej, tým viac udomácňujú kamery. Zariadenie, ktoré bolo ešte pred pár rokmi žiadané asi ako jazda autobusom, sa dnes dostáva do rôznych magazínov a okupuje stále viac čelných skiel automobilov. Dôkazom toho je aj TopSpeed, kde sme uverejnili testy už troch kamier (Prestigio RoadRunner 530A5, Prestigio RoadRunner 710x a DOD TG300).

Zákonná úprava používania kamier v automobiloch je absolútne nejednoznačná.

Ako je to však s nahrávaním a uverejňovaním záznamu? Môžeme vôbec nahrávať ostatné autá bez toho, aby sme ich o tom upovedomili? Každý má právo na ochranu osobných údajov a súkromia. V tomto prípade je však legislatíva pomerne deravá a nejednoznačná.

 

Prvým problémom sú evidenčné čísla áut. Ide o identifikačný údaj, ktorý má ochranu podľa Zákona o ochrane osobných údajov, alebo nie? Dovolím si tvrdiť, že nie. Nejde o trvalý identifikačný osobný údaj. Tabuľky s evidenčnými číslami nám nepatria. Patria štátu. My ich máme prakticky len prenajaté. V rámci okresu sa môže auto prepisovať na rôzne osoby koľkokrát chcete. Pomocou značky môžete nanajvýš zistiť údaje o vozidle. Informácie o majiteľovi môže zistiť polícia.

 

Isté je to, že kamery v autách používať môžeme.

Úrad na ochranu osobných údajov navyše vydal k Zákonu o ochrane osobných údajov metodické usmernenie 3/2013, ktoré sa venuje tejto problematike. Dokument hovorí o tom, že nahratý záznam nie je možné zverejňovať napríklad na internete. Rovnako video nesmieme nikomu ukazovať. Autokamera má výhradne slúžiť na snímanie udalostí v cestnej premávke.

 

Zábery teda môžete výhradne posunúť oprávnenému subjektu na účely trestného alebo priestupkového konania, likvidácii poistnej udalosti alebo občianskoprávneho konania o náhrade škody. Záznam by sme navyše mali do 15 dní od vyhotovenia vymazať.

 

Čo je to však metodické usmernenie? Ide o akýsi návod, ako používať konkrétny zákon. Jeho právna sila je veľmi otázna. Podstatný je zákon. Čo teda hovorí samotný zákon 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov? Pojem autokamera je pre neho neznámy pojem. 

Najväčším problémom je fakt, že Zákon o ochrane osobných údajov priamo neupravuje problematiku autokamier. Úrad na ochranu osobných údajov sa snaží tento problém vyriešiť metodickým usmernením, no jeho právna sila takmer nulová.

Natočené zábery by ste mali vymazať do 15 dní.

Zákon pozná „automatizované prostriedky spracúvania osobných údajov“. Metodické usmernenie označuje automobilové čierne skrinky ako automatizované prostriedky. Situácia je teda neprehľadná.

 

Čo v prípade nehody?

 

V prípade nehody môžete záznam poskytnúť oprávneným orgánom, prípadne poisťovni. To znamená, že záznam by súdy aj polícia mali brať do úvahy. Ak pomocou vašej kamery zachytíte dopravný priestupok (nezastavenie na STOPke), môžete záznam posunúť polícii, ktorá by mala začať konať.

 

Iné je to už v prípade poisťovní. Denník Sme s týmto problémom oslovil niekoľko spoločností, no odpovede nepotešia. Poisťovne sa ku kamerovým záznamom vo väčšine prípadov stavajú rezervovane. V prípade používania kamery sa rovnako nekoná ani žiadna zľava z poistného.

 

Zverejňovať zábery na internete môže byť istým rizikom.

Čo s testami kamier?

 

Možno sa pýtate, ako teda môžeme testovať kamery a uverejňovať zábery, ktoré zachytávajú evidenčné čísla aj tváre ľudí.

 

Túto možnosť odvodzujeme z Občianskeho zákonníka. Zákon číslo 40/1964 Z.z. v §12 odseku 3 uvádza: „Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby."