Píše sa august 1996 a 82 ročný Nuccio Bertone sa vracia z dovolenky z Južného Talianska s tým, že sa necíti dobre. O šesť mesiacov neskôr, 26. februára 1997, sa skončila jeho životná púť. Muž, ktorý zmenil karosáreň svojho otca na jeden z najznámejších a najrešpektovanejších dizajnérskych domov v auto priemysle, umrel 11 dní pred autosalónom v Ženeve. Pohreb Nuccia sa konal priamo v továrni na montážnej ploche. Nucciova žena Ermelina „Lilli“ Bertone sa zaprisahala, že sa postará o to aby rodinná firma prežila minimálne do roku 2012 - rok stého výročia založenia značky. Nuccio si v podstate tento sľub od Lilli vyžiadal, aj keď predtým ju nikdy nepúšťal k práci. A asi ani nemal...od tohto momentu šla firma z kopca.

Nuccio Bertone v dizajnérskom štúdiu.

"V roku 1961 vyšlo z brán karosárne viac než 31 000 automobilov! Nasledujúcich 21 rokov navrhli za bránou podniku Bertone 43 vozidiel a konceptov."

Poďme ale pekne od začiatku. Giovanii Bertone sa narodil v roku 1884, pracovať začal už ako 12 ročný, keď sa živil výrobou drevených kolies. Neskôr sa dostal k výrobe konských povozov, a nakoniec až ku karosériám automobilov. Jeho najväčším úspechom bolo, že karosáreň prežila pod jeho vedením dve svetové vojny a veľkú hospodársku krízu. Ale skutočný úspech priniesol do firmy až jeho syn Nuccio Bertone. Prvé plody jeho práce začali prichádzať v roku 1952, keď sa vydal loviť kontrakty. Na turínskom autosalóne vystavil dve karosérie, kabriolet a kupé s dlhým nosom. Oba návrhy stáli na šasi MG TD. Hneď prvý deň sa mu podarilo uzavrieť kontrakt s chicagským dealerom Stanom Arnoltom na dvesto kusov. Šokovaný Nuccio sa mu snažil tento nápad vyhovoriť, pretože by to prinieslo veľké komplikácie pri doprave z Británie do Talianska a odtiaľ do USA. Zo spolupráce nakoniec vznikla stovka kusov pretože MG nebolo schopné dodávať dostatočný počet šasi. Zvyšok produkcie sa nakoniec rozhodli postaviť na šasi od spoločnosti Bristol.

Giovanni a Nuccio Bertone

Druhý kľúčový okamih nastal pri spolupráci s Alfa Romeo. Vtedy ešte malá firma Alfa nemala dostatočný kapitál na stavbu malého GT. Vedenie sa teda rozhodlo predať nejaký majetok s tým, že niektorí kupujúci dostanú aj malé kupé. Peniaze síce prišli, no Alfa nerobila vôbec nič. Zlom prišiel až v čase, keď sa naštvaní kupci začali vyhrážať súdmi, vedenie firmy prišlo za Nucciom a prosili ho o športové kupé. Tak vznikla Giulieta Sprint, ktorá sa predstavila prvý krát na autosalóne v Turíne v roku 1954. Po jeho skončení mal Bertone niekoľko stoviek objednávok. Nová továreň v Grugliascu (pri Turíne) vyrobila za 11r pre Giulettu Sprint 40 000 karosérií. V roku 1961 vyšlo z brán manufaktúry viac než 31 000 áut! Nasledujúcich 21 rokov navrhli za bránou Bertone 43 vozidiel a konceptov. Pre Bertoneho pracovalo mnoho výnimočných dizajnérov, veď stačí spomenúť Franca Scaglioneho alebo Giorgetta Giugiaro, ktorý vytvoril Ferrari 250 GT SWB Bertone Berlinetta, Iso Grifo a Fiat 850 Sport Spider. Ďalším slávnym menom je Marcello Gandini, ktorého poznajú hlavne fanúšikovia Lamborghini. Stál pri zrode typov Miura, Marzal a Countach.

Alfa Romeo - Giulietta Sprint

Iso Grifo

Lamborghini Miura

„Blandino nevedel nič o tom ako riadiť spoločnosť. Oficiálne nemal žiadnu silu, ale cez manželku ovládal Lilli a vo firme narobil zmätok.“, spomína Caccama. 

V deväťdesiatich rokoch sa stala firma tak úspešnou, že General Motors mal záujem odkúpiť časť firmy. Nuccio ale odmietol, tvrdil, že to je len jeho spoločnosť a nemal záujem aby do nej vstupoval ktokoľvek iný. Namiesto toho firmu odkázal rodine. Po jeho smrti sa firma formálne rozdelila medzi jeho ženu Lilli a jeho dve dcéry, Mariu-Jeanne a Barbaru, a ich manželov, Eugenia Manasssera a Michela Blandina. Rozdelenie medzi jednotlivých dedičov bolo dané presne percentami, v skutočnosti si však spoločnosť rozdelili dcéry na dve polovice a ich matka na všetko dohliadala. Po Bertoneho smrti nastúpil do vedenia spoločnosti Paolo Caccama. Asistenta mu robil Michel Blandino, ktorý podľa jeho slov stál za neporiadkom vo firme. „Nevedel nič o tom ako riadiť spoločnosť. Oficiálne nemal žiadnu silu, ale cez manželku ovládal Lilli a vo firme narobil zmätok.“, spomína Caccama. Vízia Bertoného, že jeho dcéry budú viesť firmu, mala trhliny. Ani jedna na to nemala povahu a znalosti. Na prelome tisícročí bola spoločnosť stále zisková. V roku keď Bertone umrel vyrobila továreň 21 000 vozidiel a ďalšie zmluvy na výrobu Opel Astry Coupé/Cabrio a Fiatu Punto Cabrio existovali na roky dopredu. Vzťahy medzi Caccamom a Bertoného rodinou bez Nuccia chladli. Vrcholom správania bolo, keď Caccamo dohodol kontrakt na výrobu BMW X3, ale v spolupráci s inou karosárňou. Blandino prejavil svoje ego a vyhlásil, že nebudú spolupracovať so žiadnym iným dodávateľom. Caccamo onedlho potom z firmy odišiel. 

Opel Astra Cabrio

Namiesto neho nastúpil na post generálneho manažéra Bruno Cena, človek, ktorý predtým pracoval vo výrobe Fiatu. Preberal však firmu v ktorej boli konflikty medzi jednotlivými oddeleniami. „Všade bol neporiadok, všetko som však vyriešil, znížil náklady. Jednoducho som robil svoju prácu.“ Vďaka tomu sa darilo aj firme. Kvalita výroby bola na vynikajúcej úrovni. V roku 2002 vyrobila karosáreň 34 991 Astier, tržby dosiahli pol miliardy dolárov, ale firma nebola na tom ani z ďaleka tak dobre. Zisk bol na mizernej úrovni 973 000 dolárov. V roku 2003 vyrábala firma 150 ks denne, postupne však dopyt oslaboval a 700 zamestnancov bolo dočasne prepustených. Tí ostatní pracovali len každý druhý týždeň. 


Cena sa snažil zháňať zákazky kde to len šlo. Sprevádzala ho však smola. Napríklad, vyhral zmluvu na dodávku Alfy GT coupé, ale keď malo prísť k podpisu dohody, Fiat si to rozmyslel a začal auto vyrábať vo vlastných továrňach. Potom vkladal nádeje do projektu Lancie Fulvia, ten sa však nikdy nerozbehol. Nakoniec neuspel ani pri výrobe Brery, kontrakt bol pre továreň nevýhodný a nakoniec ho podpísali s konkurenčným Pininfarinom. Cena firmu opustil v roku 2003, po jeho odchode sa stanovila generálnou riaditeľkou Lilli Bertone. Úspech sa však nedostavil, skôr naopak. V roku 2005 ohlásil Opel koniec spolupráce po dvadsiatich rokoch. Podľa oficiálneho prehlásenia GM, za koncom spolupráce stáli problémy s kvalitou a neprimeranou cenou. Neskôr chcel šéf Fiatu, Sergio Marchionne, začať s výrobou športového Fiatu ale k dohode nakoniec nedošlo. V roku 2007 doľahla ťažká doba na všetky karosárne. Pininfarini musel prepustiť 235 ľudí a nemecký Karmann dokonca 1770 ľudí. To znamenalo definitívny koniec pre karosárňu Bertone. Koncom roku 2007 vyhlásili ochranu pred veriteľmi.

Obdobie keď sa firme ešte darilo.

Lilli Bertone: "Firmu nechám radšej skrachovať, než by som ju predala."

Sľub Lilli však nebol stratený, dizajnové štúdio ešte stále fungovalo a s ním aj značka Bertone. No ani tam nebola situácia ideálna, dizajnérsky dom bol v strate od roku 2005. Lilli však odkúpila podiely od dcér a ochrannú známku Bertone s cieľom udržať ho pri živote. S pomocou Marca Filippa potom vytvorila holding Bertone Cento, ktorý zahrňoval dizajnérske štúdio a vývojové centrum. Fillippa sa stal generálnym riaditeľom a neskôr aj spolumajiteľom holdingu, čo podnietilo špekulácie o vzťahu medzi Lilli a Marcom. V roku 2009 prišiel do holdingu Michael Robinson, ktorý sa stal šéfom dizajnu. V tej dobe bola firma bez zákaziek. Robinson sa vydal na lov do Číny a v priebehu troch rokov priniesol zákazky v hodnete 35 miliónov dolárov. Filippa v tej dobe vyhlásil, že všetky peniaze pôjdu cez neho. Robinson sa tým veľmi nezaoberal a riešil v prvom rade dizajn. Len v priebehu štyroch mesiacov vytvoril koncept Alfy Pandion, ktorý ukázal svetu v roku 2010. V roku 2012, na sté výročie založenia firmy Bertone odhalil koncept auta s názvom Bertone Nuccio. V roku 2013 však prišiel šok, keď spoločnosť prestala platiť svoje záväzky. Podľa Robinsona sa jednoducho peniaze, ktoré mal na starosti Filippa stratili. Konkrétneho páchateľa však nikdy neobvinil a k celej situácii sa radšej ani nevyjadroval.  V podstate len dodal, že viní Nuccia, pretože ten nestanovil kompetentného nástupcu, ktorý sa mal ujať vedenia spoločnosti po jeho smrti. Medzitým však Lilli nakupovala a to vo veľkom. Rozhodla sa vytvoriť kolekciu automobilov a nakúpila 84 kusov za 3,4 milióna dolárov. Dnes stoja tieto autá zamknuté v neudržovanej budove múzea.

Lilli Bertone s prototypom auta, ktorý niesol meno jej manžela

Bruno Cena poskytuje najtriezvejší pohľad na celú situáciu ohľadom pádu slávnej značky Bertone: „Mali sme racionálne a s chladnou hlavou prebrať fakt, že karosárne sú na ústupe. Nemohli sme veci robiť aj naďalej tak, ako sme ich robili predtým. Tieto veci sme však mali prebrať v dobe, keď sa darilo a nie dnes. Bertone mal veľkú sociálnu zodpovednosť a akcionári mali vyžadovať tvrdé a nepríjemné činy. Ale bolo nemožné hovoriť o predaji spoločnosti.“ Cena tiež hovoril, že musíme rozumieť tomu, že ak ste emocionálne naviazaný na značku, konáte neuvážene. Lilli Bertone sa napr. zaprisahala, že firmu nechá radšej zbankrotovať než by ju predala, a presne to sa jej aj podarilo. Zvyšok rodiny menil neustále názory, z večera do rána bolo vždy iné rozhodnutie. Kto niekedy pracoval s Talianmi vie, že to nie je nič výnimočné.


V roku 2010 vyšlo najavo, že firma je mŕtva už od roku 2006. Výročné správy boli falšované a rodina Bertone skončila pred súdom. Škody, ktoré napáchali boli vyčíslené na 63,3 milióna dolárov. O dva roky neskôr boli uznané vinnými Lilli a Barbara. Len pätnásť rokov po Nucciovej smrti musela jeho dcéra Barbara zaplatiť pokutu 3,4 milióna a jeho manželka Lilli 6,8 milióna dolárov za podvody, ktoré spáchali.

 

Pozri tiež: Bertone stojí pred krachom. Veritelia si chcú rozobrať čo sa dá.


Zdroj: roadandtrack.com