Deň, keď sa Giulia zjavila v Arese
24. júna 2015 sa v múzeu Alfa Romeo v Arese stretli novinári, zástupcovia značky a skalní fanúšikovia. Alfa neoslavovala len 105. výročie, chcela ukázať aj auto, ktoré malo zmeniť budúcnosť celej značky.
Na pódium vchádza sedan so štvorlístkom na blatníku, za ním veľká projekcia zákrut Nürburgringu. Do toho hrá orchester a Andrea Bocelli spieva Nessun dorma. Všetko pôsobí skôr ako premiéra superšportu než predstavenie nového modelu strednej triedy.
Zámer je jasný. Giulia nemá byť ďalšou flotilovou limuzínou na firemné parkoviská. Má sa stať manifestom. Návratom k zadnému náhonu, k ľahkej technike a k emóciám, vďaka ktorým sa Alfisti vedia aj po rokoch stále rozprávať o jednej dobrej jazde horským priechodom.
10 mužov, 2,5 roka a čistý papier
Príbeh Giulie nezačína vo veternom tuneli ani v dizajnérskom štúdiu, ale v kancelárii Sergia Marchionneho. V roku 2013 sa pozerá na rozbehnutý projekt sedanu s predným náhonom, ktorý zdieľa techniku s inými modelmi koncernu. V exceli vyzerá projekt rozumne, ale k Alfe sa nehodí.
Marchionne preto projekt stopne a prikáže úplný reštart. Zostaví úzky tím inžinierov, o ktorom neskôr hovorí ako o „desiatich dobrých mužoch“. Od začiatku majú niekoľko pevných bodov:
- pozdĺžne uložený motor,
- zadný náhon (s príplatkovou švorkolkou),
- rozloženie hmotnosti čo najbližšie k 50:50,
- jazdné vlastnosti minimálne na úrovni BMW radu 3.
Zadanie znie romanticky, ale časový plán pripomína vojnovú operáciu. Tím má v priebehu približne 30 mesiacov vytvoriť úplne novú platformu Giorgio a hotové auto. V prostredí, kde vývoj bežného modelu trvá päť až šesť rokov, ide o obrovské riziko.
Technickú stránku vedie Philippe Krief, ktorý predtým pracoval na Ferrari 458 Speciale. Teraz dostáva za úlohu preložiť svet Ferrari do sedanu pre ľudí, ktorí cez týždeň jazdia po obchvate a cez víkend hľadajú dôvod, prečo si ráno privstať.
Z ťažkej krásky k ľahkej zadokolke
Aby ste pochopili, prečo Giulia vyvolala medzi fanúšikmi Alfy taký ohlas, stačí si spomenúť na predchodcu – model 159.
Alfa Romeo 159 patrila k dizajnovým ikonám nultých rokov. Dlhá kapota, trojité svetlá, zadok s napätými líniami. Lenže pod plechmi sa skrývala ťažká platforma GM so silným dôrazom na predný náhon a voliteľné 4x4. Pohotovostná hmotnosť prekračovala 1,6 tony a aj silnejšie motory mali pocit, že ťahajú za sebou malý príves.
Giulia ide opačnou cestou. Inžinieri ju skladajú s dôrazom na vyváženie a jazdné vlastnosti:
- motor posúvajú čo najviac dozadu,
- využívajú hliník a vysokopevnostnú oceľ,
- zadnú nápravu stavajú tak, aby len neprenášala výkon, ale aktívne sa podieľala na zábave za volantom.
Výsledok? Sedan s podobnou dĺžkou ako 159, ale s citeľne nižšou hmotnosťou a pocitom ľahkosti na prednej náprave. Zatiaľ čo 159 si vyslúžila imidž „nádherného, ale ťažkého auta“, Giulia pôsobí ako veľký hot-hatch. Reaguje ochotne, mení smer bez námahy a vodiča okamžite vtiahne do deja.
Technika pre fajnšmekrov
Pod karosériou Giulie sa nachádza platforma Giorgio – pravdepodobne posledná veľká čistá spaľovacia platforma vyvíjaná v duchu „najskôr jazda, potom excel“. Technici do nej zabudovali:
- pozdĺžne uložený motor,
- zadný náhon alebo štvorkolku s preferenciou zadnej nápravy,
- podvozok s dvojitými lichobežníkmi vpredu a viacprvkovou nápravou vzadu,
- karbónovú kardanku vo všetkých verziách,
- rozloženie hmotnosti veľmi blízko 50:50.
V praxi to znamená, že Giulia reaguje aj na malé pohyby volantu, prenáša veľa informácií do riadenia a pri ostrejšej jazde pôsobí skôr ako športové kupé než klasický sedan.
Od flotily po Quadrifoglio
Základnú ponuku tvoria preplňované dvojlitre GME a naftové 2.2 JTDm. Tieto motory pokrývajú flotilové objednávky, služobné autá a zákazníkov, ktorí od Giulie chcú skôr štýl než rekordy na okruhu.
Pre milovníkov techniky však celý príbeh kradne Quadrifoglio. Pod kapotou má 2.9 L V6 biturbo s výkonom 510, neskôr 520 koní a krútiacim momentom 600 Nm. Tím okolo Gianlucu Pivettiho čerpá z know-how Ferrari, ale motor vyvíja ako samostatnú jednotku pre Alfu. Z pohľadu vodiča ide o ideálnu kombináciu:
- okamžitý nástup turbodúchadiel,
- ochota ísť do otáčok,
- nezabudnuteľný zvuk,
- rozumná spotreba na diaľnici, ak vodič udrží nohu na uzde.
Krátky čas existovala aj kombinácia, ktorú dnes vidno len výnimočne – Giulia Quadrifoglio s manuálnou prevodovkou. Šesťstupňový manuál, zadný náhon a 510 koní vytvárajú recept, ktorý sa už pravdepodobne nezopakuje.
Aerodynamika nerobí len čísla v katalógu
Quadrifoglio pridáva aj aerodynamiku, ktorá má reálny vplyv na jazdné vlastnosti. Predný splitter sa pri vyšších rýchlostiach natáča a zvyšuje prítlak na prednú nápravu. Zadný difúzor nie je len dizajnový prvok, ale pomáha stabilizovať auto pri vysokom tempe.
V segmente, kde konkurencia často stavia na nenápadné limuzíny s výkonom superšportov, pôsobí Giulia Quadrifoglio otvorenejšie. Neskrýva, že ju niekto navrhol s tým, aby čo najrýchlejšie prešla sériu zákrut – nie len rovný úsek diaľnice.
Giulia proti všetkým
Keď prvé Giulie dorazili do redakcií, mnohí novinári ostávali opatrní. Alfa mala povesť krásnych, ale vrtošivých áut a Giulia prichádzala do segmentu, kde dlhodobo dominovali nemecké značky. Testy však veľmi rýchlo ukázali, že Giulia vie viac než len dobre vyzerať:
- verzie QV lámu časy na Nürburgringu a posúvajú rekord medzi sériovými sedanmi,
- magazíny ju stavajú proti BMW M3, Mercedesu-AMG C63 a Audi RS4,
- v Amerike získava titul Car of the Year v prestížnych porovnaniach.
V porovnaní s nemeckou trojkou Giulia často víťazí v jazdných vlastnostiach. Riadenie reaguje rýchlejšie než konkurenčné systémy, auto prirodzene pracuje so zadnou nápravou a vodič má pocit, že sedí v aute, ktoré vzniklo najprv pre pocit z jazdy a až potom pre excelové tabuľky. Na druhej strane spektra však stoja oblasti, kde Giulia zaostáva:
- infotainment zaostáva za najnovšími systémami konkurencie,
- interiér síce pôsobí športovo, ale nie každému stačia materiály a ergonomické detaily,
- vnímaná spoľahlivosť a zostatková hodnota odrádzajú konzervatívnych zákazníkov.
Pre fleetového manažéra ide o kritické argumenty. Pre vodiča, ktorý si auto kupuje srdcom, sú to skôr dane za charakter.
Špeciálne verzie: NRING, GTA, GTAm
Giulia sa už od predstavenia nespráva ako bežný sedan. Potvrdzujú to aj limitované série, ktoré Alfa postupne uvádzala.
Quadrifoglio NRING
Po rekordnom kole na Nürburgringu Alfa pripravuje sériu Quadrifoglio NRING. Šedý matný lak, karbónové doplnky, číslovaná plaketa a vysoká cena posúvajú Giuliu medzi exotické autá. Sedan strednej triedy sa tak zrazu ocitá v spoločnosti modelov, ktoré väčšina ľudí vidí iba na okruhu alebo v múzeu.
Giulia GTA a GTAm
V roku 2020 prichádza vrchol benzínovej éry Giulie – GTA a extrémnejšia GTAm.
- spolu len 500 kusov,
- výkon 540 koní,
- diéta v podobe karbónových dielov, Lexanu namiesto zadného skla, odľahčeného interiéru a výraznej aerodynamiky.
GTAm vyhadzuje zadné sedadlá, pridáva bezpečnostný rám, škrupinové sedačky a pásy. K dverám sa vodič dostane cez textilné pútka. Alfa k autu pridáva okruhový balík, kombinézu a jazdecký kurz.
Cenovka sa pohybuje hlboko nad 170-tisíc eur. Giulia tak prekonáva dokonca aj niektoré staršie cenové rekordy v rámci značky. Pre zberateľov však ide o investíciu do budúcej klasiky – sedan, ktorý vznikol v časoch nástupu SUV a elektrických áut, ale rozhodne sa podľa toho nespráva.
Výročné série
Na sklonku životného cyklu prichádzajú ešte výročné edície. Verzie pri príležitosti 100. výročia štvorlístka či limitovaná séria Collezione dávajú jasne najavo, že Giulia sa už presúva z bežného cenníka do histórie.
Spoľahlivosť, zvolávačky a realita servisu
Kým jazda s Giuliou dokáže presvedčiť aj skeptikov, každodenné spolunažívanie nemusí vyzerať vždy len ako reklama.
Prvé roky sprevádzajú správy o poruchách elektroniky, infotainmentu, senzorov či drobných mechanických komponentov. Niektoré dlhodobé testy potvrdzujú, že auto dokáže vodiča nadchnúť, ale zároveň aj poriadne potrápiť v servise.
Neskôr pribúdajú aj rozsiahlejšie servisné kampane a zvolávacie akcie kvôli riziku zlyhania palivových čerpadiel alebo iných komponentov. Zákazníci sa stretávajú so situáciami, keď diel nie je k dispozícii, oprava trvá dlhšie a komunikácia so servisom si vyžaduje trpezlivosť.
Pre časť zákazníkov ide o akceptovateľnú daň za charakter a jazdu, ktorú ponúka máloktorý konkurent. Pre druhú časť trhu však práve tieto skúsenosti rozhodnú o tom, že pri ďalšom nákupe siahnu po „bezproblémovej“ nemeckej alternatíve.
Giulia dnes
Pôvodný plán počítal s tým, že Giulia sa rozlúči okolo roku 2025 a nahradí ju nový model na spoločnej elektrifikovanej platforme. Realita na trhu však napokon zariadila pomalší odchod spaľovacích sedanov, než manažment pôvodne predpokladal.
Výroba Giulie pokračuje ďalej, popri nej sa pripravuje nástupca na platforme STLA Large. Ten má priniesť elektrické verzie aj výkonné preplňované spaľovacie motory. Úloha bude náročná – nadviazať na charakter auta, ktoré vznikalo bez emisného tieňa plug-in hybridov a bez povinnosti počítať každý gram CO₂ v mixe.
Bez ohľadu na to, ako bude vyzerať nová Giulia, tá aktuálna sa zapíše do histórie ako posledný veľký čistý spaľovací sedan od Alfy - pozdĺžny motor, zadný náhon, karbónová kardanka, mechanický samosvor, 2.9 L V6 biturbo a všetky emócie, ktoré k tomu patria.
Desať rokov Giulie: Žiadny excel, iba emozione
Ak sa pozriete na plány spred desiatich rokov, Giulia mala na pleciach ťažkú úlohu. Marchionne chcel z Alfy opäť masovú prémiovú značku, plánoval státisíce predaných áut ročne a silný návrat na americký trh.
Predajné výsledky ukázali, že realita je iná. Giulia nesplnila úlohu novej masovky, nevytiahla značku na čísla prémiových konkurentov a zostala skôr voľbou pre tých, ktorí uprednostňujú pôžitok pred tabuľkami.
Z pohľadu nadšenca však príbeh znie inak. Alfa Romeo Giulia má 10 rokov a pri spätnom pohľade vidíte:
- najlepšie jazdiaci sedan v triede,
- technicky ambicióznu platformu, ktorá vznikla v čase, keď už väčšina značiek riešila skôr emisné normy než radosť z jazdy,
- auto, ktoré obnovilo tradíciu zadného náhonu a pritiahlo späť fanúšikov značky
Giulia nevznikla pre každého. Vznikla pre ľudí, ktorí sú ochotní akceptovať pár kompromisov, ak im za volantom dokáže vyčariť úsmev pri každom správne trafenom apexe. Práve preto sa o nej bude hovoriť aj dlho po tom, čo posledný kus opustí výrobnú linku.
