Test Hyundai Staria hybrid: ideál letiskových transferov?

Vždy som mal z dizajnu Starie rozpaky. Na jednej strane mám rád inakosť a zaujímavé tvary, predsa len, nestratia sa v dave. Na druhej, nie sú to už pre mnohých zákazníkov až príliš vyzývavé tvary? Pozrite sa okolo seba, koľko uvidíte jazdiť Starii a koľko Peugeotov Traveller či Citroën Jumpy. Lenže na dizajn sa každý dívame inak, je to extrémne subjektívna disciplína a preto ho rovno preskočím a budem predpokladať, že si názor urobíte sami.

Kde sú svetlá?

Pri pohľade na prednú časť auta si určite všimnete len úzky dlhý pas a príde na rad otázka, kde sú hlavné svetlomety? Nuž, spomínaný dlhý pás po celej šírke vozidla zabezpečuje buď denné svietenie, ak svietia iba krajné časti. Po prepnutí na stretávací režim sa rozsvieti po celej šírke a preberá funkciu parkovacích svetlometov. Ak teda ide za vami v noci nejaké auto, ktoré svieti po celej šírke, tak je to dosť možno práve Staria.

Hlavný, teda stretávací režim, zabezpečujú diódy schované v spodnej časti, a sú veľmi efektne „neviditeľné“ počas slnečných dní. Výrobca sa takto skrátka pohral s dizajnom. Škoda len, že neprišlo aj na lepšie funkcie týchto svetiel. Stretávací režim totiž svieti relatívne dobre, diaľkový už ale citeľne slabšie. V porovnaní s francúzskou konkurenciou to nebude zlé, ale so skvelými IQ.Light, ktoré nájdete v novom Multivane, už áno. Okrem chýbajúcej funkcie vyrezávania v diaľkovom režime tu ani diaľkový dosvit nie je až taký, aký by som očakával.

Mimochodom, viete, čo má Staria z môjho pohľadu nie veľmi dobre vyriešené? Nemôžete si priplatiť za ťažné zariadenie. Nielen továrenské, ale automobil vôbec nie je na túto konštrukciu otypovaný a ani vo veľkom TP nemá záznam o ťažnom zariadení, takže si naň nemôžete oficiálne namontovať ani neoriginálne ťažné zariadenie. Poviete si, načo. Lenže okrem tejto 7-miestnej luxusnej verzie platí to isté aj pre 9-miestny model, ktorý by mohol byť ideálnym dostavníkom na dlhšie cesty, lenže kam by ste si chceli nakladať hromadu batožiny pre celú posádku či bicykle? Mohli by ste ich mať na držiaku ťažného zariadenia, ale v tomto prípade to jednoducho nejde.

Poviete si, ok, tak si dám bicykel na strechu. Lenže omyl, ani tam to nie je možné. Staria totiž nemá od výrobcu prípustné žiadne zaťaženie strechy a tak si na ňu nemôžete dať ani pozdĺžne nosiče! Práve tieto detaily mi prídu asi ako najväčšie nevýhody tohto auta a preto na ne upozorňujem hneď v úvode. Ďalej ponúkam už hlavne výhody.

Prvotriedny podvozok

Prvou je jednoznačne podvozok a jeho komfortné naladenie. Asi nikto normálny nebude jazdiť s týmto autom do zákrut po dvoch kolesách. Na všetko ostatné je Staria mimoriadne dobre pripravená. Skúsil som posadiť dozadu štyroch cestujúcich a komfort sa nezmenil a prekvapivo vozidlo ani príliš „nekleslo“. Toto má vyriešené bezchybne.

Bežne začínam v testoch s interiérom na sedadle vodiča. Lenže tu je zameranie auta iné a očakáva sa, že práve zadní pasažieri budú tí, ktorým je toto auto určené primárne. Takže ako sa im bude jazdiť a prípadne rovno oddychovať v tejto luxusnej 7-miestnej verzii? Ak si sadnú na dve kapitánske kreslá v druhom rade sedadiel, tak prvotriedne.

Bočné posuvné dvere sa z oboch strán otvárajú elektricky a teda bez akejkoľvek námahy. Stačí len jemne zatiahnuť zvonka za kľučku a v interiéri je na to samostatné tlačidlo. Kapitánske kreslá si môžete nastavovať ľubovoľne, až sa dostanete do polohy, pri ktorej takmer ležíte. Uznávam, asi to nie je počas jazdy najbezpečnejší nápad. Pri náraze by ste mohli podkĺznuť pod bezpečnostným pásom, ale to už je na rozhodnutí každého z vás, či to chce riskovať. Do tejto luxusnej polohy sa dajú sedadlá dostať jedným jediným tlačidlom, ktoré je z vnútornej strany.

Vážne sa mi v tejto polohe sedelo neskutočne dobre, ani som z auta nechcel vystúpiť. Trocha ma mrzeli dve veci. Prvou bola chýbajúca masážna funkcia. Ak už mám takto luxusne zameraný prepravník, masáž by tu mohla byť aspoň za príplatok. Sedadlá sú vyhrievané aj odvetrávané, takže v lete sa nebudete potiť, vzduch prúdi čalúnení skutočne výrazne. Druhou je chýbajúci stolík. S autom som sa vybral na jednodňový detox na Hriňovské lazy, kde som jazdil tak dlho, až som sa dostal do slepej cesty. Tam som zastavil, otvoril bočné elektrické dvere a kochal sa prírodou. Vybral som si notebook a začal písať test predchádzajúceho auta a práve vtedy som si uvedomil, že tu nie je žiadny stolík či pevná podložka.

Tipujem, že manažéri či ľudia, ktorí na týchto sedadlách strávia veľa času, sú zaneprázdnení a často pracujú aj z auta. Mať počítač celý čas položený na stehnách, to má k ideálu ďaleko. Stolíky mohli byť v sedadlách, bočných dverách, ktoré by sa pri ich zatvorení nejako efektne vysunuli, jednoducho čokoľvek by bolo lepšie, než nič. A dorábať si vlastný aftermarketu, je trochu nedôstojné a navyše ťažko objavíte produkt, ktorý by ladil s interiérom.

K dispozícii inak máte dostatok vetracích otvorov. Až štyri zo stropu pre spomínané kapitánske kreslá (a ďalšie dva pre zadný tretí rad). Samostatné ovládanie klimatizácie je nad pravými bočnými dverami. Ak ju chcete ovládať, budete musieť zo sedadla vstať. Je to samostatne oddelený okruh od prednej časti, ale môžete ho ovládať aj z predných sedadiel na stredovom displeji. Bohužiaľ, funkciu predklimatizovania zadného priestoru som nikde nenašiel, to by mohla byť výhoda, keď už vozidlo využíva hybridný pohon a nie je tu len spaľovací motor.

Na bočných oknách v druhom rade sú tiež sieťky proti oslneniu, prekvapivo sa ale sťahujú zhora nadol. V treťom rade je to naopak, teda zdola nahor, ako to bežne poznáte. V posuvných dverách je navyše malé okienko, je ale naozaj len na vystrčenie hlavy a otvára sa manuálne smerom dozadu. Od neho pochádza najviac hluku v interiéri, asi by som sa nenahneval, ani keby tam nebolo. Ale v určitých chvíľach môže byť užitočné.

Z druhého radu by to bolo asi všetko, poďme úplne dozadu. Ešte než sa tam dostanem, musím sa tam nejako dostať. Ako odklopíte tie kreslá? No najprv ich musíte posunúť čo najviac dopredu manuálne a následne tlačidlom odklopiť operadlo elektricky. To celkom trvá a navyše vás asi prekvapí, aký malý nástupný otvor dostanete. Ten ešte zmenšujú bočné posuvné dvere, ktoré sa nezasunú do jednej línie s otvorom v karosérii, ale pár centimetrov prekážajú. Na to, aký veľký priestor tu je, tak nastupovanie na tretí rad sedadiel asi nie je také dôležité, ako všetko, čo sa týka kapitánskych kresiel. Mám pocit, že tým je podriadené azda všetko v kabíne.

V treťom rade už len lavica

Vzadu nájdete bežnú trojmiestnu lavicu, ktorú môžete manuálne posúvať v pozdĺžnom smere. Aj v polohe čo najviac vpredu a s kreslami v druhom rade posunutými maximálne dozadu som mal stále dosť miesta na nohy, a to meriam 181 cm. Operadlá sa dajú sklopiť, ale na spanie zabudnite. Celá lavica sa navyše nedá z auta vybrať, pritom bez nej by ste dostali pomerne veľký voľný priestor. Čo naopak môžete, je zodvihnúť sedáky. Autori si zrejme mysleli, že si budete chcieť uložiť batožinu medzi druhým a tretím radom. Boční pasažieri majú k dispozícii držiaky na nápoje, lakťové opierky a na C-stĺpiku konektory USB-C. Sú dostupné aj cestujúcim na kapitánskom kresle, keďže pre nich sú USB-C až na stredovom paneli medzi prednými sedadlami a na nabíjanie telefónu tak môžu využiť skôr zásuvku na C-stĺpiku.

Batožinový priestor je pomerne skromný. Ak som posunul tretí rad úplne dozadu, tak som sa s hlavou mohol dotknúť zadného skla a za lavicou nezostal prakticky žiadny priestor. Ak by ste chceli ísť k moru a kúpite si 9-miestnu verziu s rovnakou lavicou v druhom rade, obávam sa, či sa cestujúci dokážu zbaliť dostatočne úsporne, aby niektoré kufre nemuseli ostať doma. V tomto svetle vidím kariéru Starie v úlohe manažérskeho minivanu alebo takzvaného shuttlu určeného k transferu zákazníkov medzi letiskom a hotelmi. Prípadne pre delegácie s menšími kufríkmi.

Čo ma ako vodiča trocha rozčuľovalo, bol fakt, že pokiaľ som nemal zaradený režim P, tak sa nedali bočné posuvné dvere otvoriť nielen zvnútra tlačidlom, ale ani zvonka. Takže prídem na miesto určenia, zákazník chce nastúpiť, ja stojím na brzde so zaradeným D a nič sa nedeje. Musím prepnúť na parkovací režim, až potom otvorím dvere ja prípadne dotyčná osoba, zatvárame a až potom môžem radiť D. Chápem, je to bezpečnostná poistka pre roztržitých vodičov, ale mňa to štvalo už po týždni. Nedokážem si predstaviť, že by som so Stariou jazdil služobne každý deň. Samozrejme, môžete oponovať, že ako šofér by som mal vystúpiť a otvárať dvere posádke. Na tom niečo bude, ale nie vždy je to nutné.

V interiéri máte k dispozícii tiež zásuvku na 230 voltov, takže si môžete pripojiť napríklad spomínaný notebook. Háčik je len v tom, že dostanete iba jednu a aj to vpredu. Takže ak niekto pracuje na luxusnom kresle a potrebuje si nabiť počítač, musí mu vodič alebo spolucestujúci zobrať kábel a zapnúť ho do zásuvky. Radšej by som mal 230 V niekde uprostred medzi prednými sedadlami. Na tomto máte tiež výsuvné držiaky na nápoje, odkladaciu schránku a vpredu ďalšie nápojové držiaky. Zvyšok slúži ako odkladací priestor, na poznámky, spomínaný notebook či iné drobnosti.

Stále ma mrzí, že Hyundai neponúka nič viac ako len to jedno predvolené zobrazenie na displeji pred vodičom. Je to digitálna obrazovka, možností by bolo neúrekom, takto je jeho výhoda v porovnaní s analógovými „budíkmi“ oklieštená. V Starii je umiestnený o kus vyššie, takže head-up displej by vám chýbať nemusel, keďže údaj o rýchlosti máte skoro vo výške očí. Na volante sú bežné fyzické tlačidlá tak, ako to mám rád, tu je všetko v poriadku.

Stredový displej je v jednom paneli spolu s ovládaním klimatizácie a vyhrievaním či ventiláciou sedadiel, všetky tlačidlá sú ale len dotykové. Mne ako vodičovi prekážalo, že nebol aspoň mierne naklonený k vodičovi, prípadne posunutý trocha viac dopredu. Pri pohľade na navigáciu som preto musel odvrátiť zrak viac, ako by sa mi páčilo a za týždeň som si na to nezvykol. Bežne je displej buď viac umiestnený vpredu alebo natočený na vodiča. Ešte by som rád upozornil, že Staria nemá bezdrôtový Android Auto alebo Apple CarPlay, čo v dnešnej dobe zamrzí. Takže buď si kúpite krabičku, ktorá emituje bezdrôtové zrkadlenie telefónu, budete ďalej využívať kábel alebo ostanete pripojený len cez Bluetooth.

Pochváliť musím kamerový výstup, ktorý je na vysokej úrovni. Tu sa Hyundai vyznamenal a musím ho vyzdvihnúť. Z asistenčných systémov spomeniem upozornenie na prekročenie rýchlosti, ktoré sa síce ozýva hlasnejšie, ako je zvykom, ale stále som ho nechal zapnuté. Jeho vypnutie je možné cez menu asistentov, do ktorého sa musíte vnoriť prostredníctvom displeja a chvíľku to trvá. Hyundai Staria je asi prvé auto, na ktorom som si všimol nejaký problém s upozornením na auto v mŕtvom uhle. Zatiaľ čo väčšina výrobcov rozsvieti výrazné červené či oranžové svetlo a ihneď mi to udrie do očí, Staria má iba jemný odraz v sklíčku, cez ktoré naozaj slabšie svieti LED. Pri slnečnom počasí som ho niekedy ani nezaznamenal.

S naftovou Stariou som nejazdil, preto sa môžem „odpichnúť“ iba od Marošovej recenzie. Začnem spotrebou. V rámci nášho trimixu sme vtedy namerali 8,2 l/100 km, tentokrát to bolo lepšie. Hybridný model zvládol tú istú trasu s priemerom 7,2 l/100 km. V meste sa pri troche snahy dalo jazdiť aj za čísla začínajúce 5, na okreskách o liter viac. Vyšší apetít má Staria na diaľnici, približne 8 l/100 km. Motor v takých chvíľach pri 130 km/h točí 2700 ot./min., pri 90 km/h pre zmenu 1900 ot./min.

Systémovo vám Staria ponúkne z 1.6 T-GDI a prídavného elektromotora 165 kW (225 koní), čo na papieri nevyzerá vôbec zle. Realita ukázala, že papier neklame. Dynamika Starie je aj napriek malému zdvihovému objemu skutočne veľmi slušná. Nameral som zrýchlenie z 80 na 120 km/h za 6,8 sekundy. Na takto veľké auto a jeho zameranie je to absolútne dostačujúca hodnota.

Motor spolupracuje so 6-stupňovou automatickou prevodovkou a rozbehy takmer vždy prebiehajú len na elektrickú energiu. Podľa bargrafu sa systém snaží ponechať nabitie batérie nad 50 %, výnimočne ale klesalo nižšie a aj to len pri presunoch po parkovisku, počas jazdy som to nezaznamenal. Akumulátor má kapacitu 1,49 kWh. Vyššia hodnota by nebola na škodu, pretože sa mi párkrát podarilo nabiť ju rekuperáciou doplna a následne sa musel „naštartovať“ spaľovák a začať brzdiť motorom. Raz to bolo pri zjazde z kopcov pri Banskej Štiavnici a druhýkrát pri zjazde z Detvianskej Huty do Hriňovej. Prípadne by možno stačilo niekde v menu odkliknúť, že pôjdem onedlho z väčšieho kopca a chcem predtým batériu vyjazdiť bližšie k nule. Tá je inak chladená vzduchom, druhý okruh vody s dodatočnou nádobkou na chladivo je určený pre elektroniku hybridného systému.

To sú ale maličkosti, pretože hybridný systém fungoval naozaj veľmi jemne, obzvlášť som si užíval rozbehy. Chápem, že takto naladený pohon má veľkú výhodu v meste, kde bude voziť zákazníkov a tí sa budú v jemnosti Starie vyžívať.

Tým, že je Staria hybrid, tak na displeji nie je ukazovateľ teploty chladiacej kvapaliny, miesto neho je aktuálny stav kapacity akumulátora. Auto aj po studenom štarte najprv nenaštartovalo spaľovák, až keď som chcel razantnejší rozbeh či napríklad vyššiu teplotu v interiéru, tak sa ku slovu dostal štvorvalec. Klimatizácia nevadí, tá má elektrický kompresor. Nikde v menu som teda údaj o teplote chladiacej kvapaliny nenašiel, na to upozorňujem preto, aby ste v zime nechceli hneď od Starie vysoké výkony a zbytočne potom systém nevytáčal studený motor. Mimochodom, nová 1.6 T-GDI má už chladené výfukové zvody integrované v hlave valcov, preto sa aj motor po chvíľke vypol, očividne sa zohrial behom 2-kilometrovej jazdy.

Záver

Staria samozrejme nie je prvé auto tohto typu, s ktorým som už jazdil. Mám osobné porovnanie práve s francúzskym dostavníkom Citroënom Jumpy, ale aj s najnovšou nemeckou verziou Volkswagenu Multivan. Hyundai Staria je odlišná od všetkých menovaných a musíte sa na jej vlnu naladiť. Ak sa to nestane, bude vás rozčuľovať drobnosťami a nevyužijete všetky jej výhody. Ale ak si ju pred kúpou „ohmatáte“ a podľahnete jej dizajnu a niečo jej odpustíte, dostanete veľmi netradičný kus techniky s dobrou spotrebou na krátkych trasách, pohodlnými kapitánskymi sedadlami či skvelým podvozkom.