Nemecko, Španielsko, Portugalsko, Taliansko, Poľsko a Rakúsko požiadali Írsko, ktoré momentálne predsedá Rade EÚ, aby túto tému zaradilo na rokovanie ministrov financií. Stretnutie je naplánované na 18. a 19. septembra v Dubline.
Šestica štátov hovorí o jednom z najväčších výpadkov dodávok za posledné desaťročia. Od vypuknutia vojny USA a Izraela s Iránom 28. februára stúpla cena ropy približne o 25 percent. Trhové ceny rafinovaných palív však reagovali ešte prudšie: európska cena nafty vzrástla o viac ako 70 percent a benzín približne o 20 percent.
Zneužívajú rafinérie svetový chaos?
Len pre istotu pripomíname, že uvedené percentá opisujú vývoj cien ropy a rafinovaných palív na veľkoobchodnom trhu, nie konečných cien na čerpacích staniciach. Do maloobchodnej ceny jedného litra vstupujú aj dane, náklady na distribúciu, kurz eura voči doláru či marže rafinérií a predajcov. Zdraženie na trhu sa preto pri stojanoch nemusí prejaviť okamžite ani v rovnakom percentuálnom rozsahu.
Ministri v každom prípade žiadajú spoločný európsky mechanizmus, ktorý by zdanil zisky vytvorené vďaka súčasnej kríze. Osobitne chcú preveriť, ako do systému zahrnúť príjmy nadnárodných ropných spoločností dosiahnuté mimo EÚ. Zároveň požadujú urýchlenie európskeho vyšetrovania marží rafinérií, aby sa ukázalo, či firmy súčasný nedostatok palív nezneužívajú.
Podobný odvod už EÚ zaviedla
Európska únia siahla po podobnom riešení počas energetickej krízy v roku 2022. Dočasný solidárny príspevok sa týkal ropných, plynárenských, uhoľných a rafinérskych spoločností. Minimálna sadzba bola 33 percent a uplatňovala sa na časť zdaniteľného zisku, ktorá prekročila priemer rokov 2018 až 2021 o viac ako 20 percent. Členské štáty mohli použiť aj vlastné porovnateľné opatrenia.
Súčasný návrh zatiaľ nemá konkrétnu sadzbu, výpočtový základ ani dohodnutý spôsob použitia výnosov. Ani jeho prípadné schválenie by automaticky neznížilo ceny palív, pretože nerieši samotný výpadok dodávok cez Hormuzský prieliv. Peniaze z dane by však mohli štáty použiť na pomoc domácnostiam a firmám zasiahnutým vysokými cenami energie.
Nezaplatia to nakoniec aj tak motoristi?
Otázne samozrejme je, kto tento účet nakoniec zaplatí. Daň zo zisku sa síce na rozdiel od spotrebnej dane nepripočítava priamo ku každému litru paliva a pri fungujúcej konkurencii ju firmy nemusia byť schopné okamžite preniesť na motoristov. Ak sa však z mimoriadneho opatrenia stane opakovaná alebo dlhodobá záťaž, ropné spoločnosti ju môžu premietnuť do svojich marží alebo obmedziť investície, čo by časom mohlo ovplyvniť aj ponuku. Časť účtu by tak cez vyššie ceny napokon mohli zaplatiť motoristi a ostatní zákazníci.
zdroj: Reuters; ilustračné foto: Dietmar Rabich, Wikimedia Commons, CC BY-SA 4.0
,_Ölförderpumpe_--_2010_--_2673.jpg){kind=link}