Problém menom dymivosť
Pri naftových motoroch sa na emisnej kontrole nemeria zloženie výfukových plynov ako pri benzíne, ale rozhodujúca je dymivosť. Ide o množstvo sadzí, ktoré motor vypúšťa pri prudkej akcelerácii.
Skúsenosti z STK ukazujú, že staršie diesele, ktoré emisnou kontrolou neprejdú, majú dymivosť vyššiu než výrobcom stanovený limit najčastejšie o:
- 10 až 20 %,
- menej často o 30 až 40 %,
- len výnimočne ide o extrémne hodnoty, ktoré signalizujú vážnu poruchu.
Inými slovami, vo veľkom počte prípadov nejde o motor pred smrťou, ale o auto, ktoré sa len tesne nevojde pod povolený limit.
Prečo klasická nafta nestačí?
Klasická fosílna nafta obsahuje aromatické zlúčeniny a horí menej čisto. Nové motory si s tým poradia vďaka presnému vstrekovaniu, no staršie agregáty s opotrebovanými vstrekovačmi a horším spaľovaním reagujú vyššou tvorbou sadzí.
Výsledok je jednoduchý - motor funguje, neklepe, má silu, ale na emisnej kontrole vyfúkne viac, než norma dovoľuje.
O koľko HVO zníži dymivosť?
HVO (Hydrotreated Vegetable Oil) je syntetická nafta vyrábaná z obnoviteľných zdrojov. Z pohľadu starého dieselu má niekoľko kľúčových výhod:
- neobsahuje aromáty,
- má vyššie cetánové číslo,
- horí čistejšie a rovnomernejšie.
Motoristi aj technici STK uvádzajú, že po natankovaní HVO klesá dymivosť spravidla o:
- 20 až 50 %,
- pri niektorých motoroch aj viac.
To je presne ten rozdiel, ktorý môže byť pre mnohé autá rozhodujúci.
Pomôže HVO prejsť emisnou kontrolou?
Z praxe sa opakujú tri typické scenáre:
Dymivosť mierne nad limitom
HVO vo väčšine prípadov stačí a vozidlo emisnou kontrolou prejde s prehľadom.
Dymivosť vyššia o 20 až 30 %
HVO výrazne pomôže, výsledok však býva tesný. Záleží od konkrétneho motora.
Výrazne nadlimitná dymivosť
HVO hodnoty zníži, ale samotné palivo problém vyriešiť nezvládne.
HVO teda nie je zázračný liek, ale skutočne účinný nástroj, ktorý dokáže rozhodnúť v prípadoch, kde chýbajú percentá.
Ničí HVO staré autá? Čo na to hovorí OMV?
Odborník v oblasti palív z rakúskeho OMV vysvetľuje, že „HVO možno bez obáv používať vo väčšine registrovaných dieselových áut. Obmedzenia sa týkajú len úzkej skupiny veľmi starých motorov. Pri vozidlách s vyšším vekom a vysokým počtom najazdených kilometrov môžu nastať dve špecifické situácie. V niektorých motoroch vyrobených pred polovicou 90. rokov môžu gumové tesnenia, pôvodne určené pre klasickú naftu, po prechode na parafínové palivá mierne zmeniť svoje vlastnosti. Zároveň môže v ojedinelých prípadoch dôjsť k rozsvieteniu kontrolky motora v dôsledku mierne odlišných fyzikálnych parametrov paliva. Ide však o funkčný jav, ktorý neznamená poškodenie motora ani ohrozenie jeho bezpečnej prevádzky.“
Problémy s tesneniami sa na autách vyrobených pred rokom 1995 môžu objaviť aj keď natankujete klasickú fosílnu naftu (B7) alebo benzín (E10), lebo aj tie obsahujú 7-10 % biozložky. Stáva sa to však najmä v prípadoch, keď palivo dlho stojí v nádrži, nevyjazdíte ho ani za niekoľko mesiacov a v prípade zazimovaných veteránov nemáte natankované doplna.
Hranica do roku 1995 zodpovedá väčšine áut, ktoré ešte Slováci aktívne prevádzkujú. Ak si odmyslíme nové služobáky v Bratislave, ktoré sú každé 2 roky vymieňané za nové, reálny vekový priemer vozového parku na Slovensku je zľahka nad 20 rokov. Drvivá väčšina áut vyrobených pred rokom 1995 už z ciest vymizla a zostali len pekné kusy, ktoré sú dnes oficiálne veterány, u ktorých sa nepredpokladá, že by mali mať problémy pri emisnej kontrole.
Čiže ak natankujete do poriadne vylietanej Octavie 1.9 TDi z roku 1999 plnú nádrž HVO, aby ste mali istotu, že prejdete emisnou, do týždňa celú nádrž vyjazdíte a ďalšie dva roky budete jazdiť len na klasickú naftu – nemusíte sa báť, že auto odpíšete.
Odborník z OMV ďalej vysvetľuje, že „je dôležité rozlišovať medzi technickou vhodnosťou paliva a formálnym schválením výrobcu vozidla. Kým technická kompatibilita HVO100 je vo všeobecnosti veľmi vysoká, otázka schválenia výrobcom sa týka najmä záručných podmienok, nie samotnej ochrany motora.“ V prípade 26-ročnej Fabie už otázka záruky ani kulancie dávno nie je aktuálna. Pokiaľ auto funguje, nejaká kontrolka sa objavila, po natankovaní klasickej nafty opäť zhasla, no zostala zapísaná v pamäti riadiacej jednotky, v servise to nikoho zaujímať nebude a nikto nebude pátrať, čo a kedy ste do auta tankovali.
Je to drahšie, ale nezruinuje vás to
HVO je síce výrazne drahšie než klasická nafta — liter HVO100 sa na Slovensku predáva okolo 2,10 – 2,17 €, zatiaľ čo bežná nafta stojí približne 1,38 – 1,50 € za liter podľa aktuálnych dát. To znamená, že pri 55-litrovej nádrži vodič pri tankovaní HVO zaplatí približne o 33 € – 37 € viac než pri tankovaní klasickej nafty. Takýto jednorazový výdavok raz za dva roky pred STK vás ale určite nezruinuje, najmä ak si zaň „kúpite istotu, že emisnou prejdete“. Ďalšie dva roky potom opäť môžete jazdiť na klasickú naftu.
Kde sa dá HVO natankovať?
Slovensko
Na Slovensku je dostupnosť HVO zatiaľ obmedzená, no existujú konkrétne miesta:
- OMV Ivanka pri Dunaji
- OMV Dolný Hričov
- Eurowag Malacky
Kúsok od hraníc
Ak HVO nemáte poruke doma, riešením je krátka cesta za hranice. Tieto stanice sú dostupné z rôznych častí Slovenska:
Rakúsko
- AVIA Gmünd (Dolné Rakúsko) – vhodné pre severné Slovensko
- UNTERER Tank & Service Paternion – dostupné zo stredného a severného Slovenska
- UNTERER Tank & Service Rosegg (A11, Karawankenrast) – využiteľné pre juh a východ Slovenska
- TK Tankstellen Hörbranz – vhodné pri trasách zo západného Slovenska smerom do Nemecka
Česká republika
- ORLEN Rokycany
- ORLEN Cheb
- Eurowag Jihlava
